V oblasti SMART cities sa dnes pozornosť presúva od izolovaných aplikácií k prepájaniu rôznych dátových tokov do jedného mestského operačného obrazu. Európska komisia dlhodobo rámcuje smart cities ako priestor, kde sa digitálne technológie používajú na lepšie služby, efektívnejšie riadenie a plnenie environmentálnych cieľov. Najväčšou témou už preto nie je samotný zber dát, ale ich interoperabilita, dôveryhodnosť a schopnosť premeniť ich na použiteľnú mestskú inteligenciu.
Silným trendom sú lokálne digitálne dvojčatá miest, ktoré spájajú geopriestorové dáta, 3D modely, senzory, dopravné toky, energetické údaje, environmentálne merania aj prevádzkové informácie zo správy mesta. OECD aj OGC dnes zdôrazňujú, že digitálne dvojčatá miest majú byť dátovo riadené, priebežne aktualizované a postavené na interoperabilite medzi systémami. Inými slovami: nestačí mať „3D model mesta“, kľúčové je, aby mesto vedelo prepájať súčasné aj historické údaje, analyzovať scenáre a vyhodnocovať dopad rozhodnutí v priestore aj čase.
Tretím trendom je nástup urban intelligence – teda využitia AI, analytiky a automatizovaných dashboardov nad mestskými dátami. Mesto už nechce iba pasívne sledovať, čo sa deje, ale predvídať vývoj, odhaľovať anomálie a podporovať rozhodovanie v oblastiach ako doprava, energetika, bezpečnosť, klimatická odolnosť či správa majetku. OECD uvádza, že AI a digitálne monitorovanie posúvajú mestá k dynamickým, dátovo podloženým rozhodnutiam; európske iniciatívy zároveň ukazujú, že lokálne digitálne dvojčatá sa stávajú súčasťou širšieho ekosystému dátových priestorov a inteligentných mestských služieb.
Z pohľadu GIS je to mimoriadne dôležité. Priestorová zložka je prirodzeným spojivom medzi rôznymi mestskými agendami: dopravou, technickou infraštruktúrou, zeleňou, životným prostredím, bezpečnosťou aj rozvojom územia. Preto práve GIS a digitálne dvojčatá vytvárajú základnú vrstvu, na ktorej sa dá budovať moderné dátové mesto – mesto, ktoré nerozhoduje iba na základe dojmu, ale na základe dôkazov v priestore.
